že viem, že som podľa jej pravítka už len starý nudný kokot
že som dávno prešvihol onú magickú dvadsaťsedmičku a žiaľ som sa ani len neufetoval k smrti
že mi ťahá na kristove roky a som nezamestnaný
že aj ja som vyrastal na Doors, a bol tam odkiaľ ešte nič nevidieť, lebo budúcnosť je príliš svetlá
že som tiež vymetal podniky a hýril dovtedy až som zabudol aký je deň
že som na svitaní provokoval policajtov aby som dostal do držky len preto nech zacítim, že ešte žijem
že som pochoval kamošov, s ktorými som vyrastal
že aj ja som na ulici vyhrával na gitaru
že som odišiel z univerzity
že som čierna ovca rodiny
že som miloval tie najkrajšie ženy na svete, no bol som príliš márnivý na to aby som si ich udržal
že mi je tiež fuk čo si myslíte
že som nenapraviteľný a učím sa výhradne na vlastných chybách

Vysvetlite niekto prosím tej mladej hipisáčke
že sex na pláži nie je romantika a všetko sa točí okolo pudov, prachov a moci
že ľudia sú svine, ktorým ide v prvom rade o seba
že nezachráni tento svet keď bude myslieť pozitívne a písať zaľúbené básne o milencoch, ktorých opustila
že veľa trávy škodí
že nech toľko nekričí v piatky po baroch lebo sa raz za to bude pekelne hambiť
že sa celý svet NEOBRÁTIL proti nej
že mohlo byť aj horšie
že bude horšie, ale zober to čert.

Vysvetlite niekto prosím tej mladej hipisáčke
že nie je na svete jediná a nech ľudí nesúdi len podľa výzoru
že kecy o triedení odpadu, taška cez plece a v nej Bondy z nej ešte intelektuálku neurobia že ľudia len žijú ako vedia
že kompromisy sú na hovno
že všetko je len začiatok no z lásky sa nenaje.

Vysvetlite niekto prosím tej mladej hipisáčke
že som bol taký istý no už ma to nebaví
že už nikdy nechcem byť mladý
že mi je jedno, prečo nechápe ako môžem byť tak cynický a mať vôbec ešte nejakých priateľov že som nechutný

že mi je jedno ak nebudem populárny a obľúbený
že ma nezaujímajú ťaľafatky
že času je málo
že nie som mizantrop, len nemám rád jednoduchých ľudí že sa netreba báť samoty

že mám dosť vlastných problémov
že som vyrástol zo svojich ideálov no každé ráno sa chcem pozrieť do zrkadla
že ma nezaujíma politika
že sedím sám doma v piatok večer, pijem víno a počúvam suseda ako sa háda so svojou ženou, a vôbec mi to neprekáža
že si za všetko môžem sám

že som si to vybral dobrovoľne
že jej len hovorím pravdu a myslím to dobre
že nie je všetko len sex, drogy a rock'n'roll
že život je džungľa, ale jej slzy súcitu neuhasia smäd detí v afrike že o nej nenapíšem knihu, lebo by bola nudná.

Vysvetlite niekto prosím tej mladej hipisáčke
že všetko je OK, ale svet sa z nej neposere
lebo ja nemám čas a musím tu písať tieto banality...

​

​

Medellin, Kolombia, 25.2. 2016